V stredu 18. júna v pléne Európskeho parlamentu vystúpila osobitná spravodajkyňa OSN pre slobodu náboženstva a vierovyznania Asma Jahangir. Táto návšteva spadá pod Európsky rok medzikultúrneho dialógu. Po slávnostnom príhovore sme sa s pakistanskou obhajkyňou ľudských práv porozprávali aj my.
 
Termín "medzikultúrny dialóg" znie trochu akademicky. O čo presne ide a prečo by to malo zaujímať aj bežných občanov?
 
Nemyslím si, že by sme mali zaujať akademický prístup, ale skôr aktívny. Medzikultúrny dialóg je o rozšírení obzorov, aby sme si vypočuli množstvo rôznorodých názorov a videli rôzne spôsoby života. Nejde len o dialóg, ale aj o vzájomné pôsobenie. Ide o vytvorenie prostredia, kde sa ľudia rôznych rás a vierovyznaní neodsúvajú do ústrania, ale kde môžu vzájomne vplývať jeden na druhého.
 
Ako môžu európske inštitúcie v rámci medzikultúrneho dialógu podporovať náboženskú toleranciu?
 
Keď ľudia cítia, že sú nevypočutí a nepochopení, uchyľujú sa k násiliu. V tomto zmysle je vzájomné pôsobenie veľmi dôležité pre prevenciu násilia. Európa, podobne ako celosvetové spoločenstvo, by mali dať jasné posolstvo, že násilie nemôže zostať nepotrestané. Ide predovšetkým o odkaz vládam, ktoré inklinujú k netrestaniu násilia spáchaného "v mene náboženstva". Európa musí hrať vedúcu úlohu, keďže ide o prevažne demokratický región a môže nám ukázať, ako prehĺbiť demokraciu a zostať pritom pluralistický.
 
Ktorý faktor je pre propagáciu medzikultúrneho dialógu najdôležitejší? Je to vzdelávanie, rodina, úloha medzinárodných organizácií či vplyv médií?
 
Všetky sú rovnako dôležité. Média hrajú dôležitú úlohu a len zriedka je to úloha negatívna. Kultúra je zas len iný spôsob podpory medizkultúrneho dialógu. Filmy v Indii odviedli dobrú službu pre vzdelávanie verejnosti ohľadom harmónie spoločnosti. Aj vzdelanie je veľmi dôležité, pretože práve prostredníctvom vzdelávania ľudia formujú svoju osobnosť.
 
Takisto rodina: nejde len o vychovávanie detí, ale aj o to, aby rodiny a komunity nezavádzali na istej úrovni prekážky, ktoré bránia vzájomnej výmene. Dohodnuté sobáše napríklad stále existujú a častokrát sú tabu. Dokonca aj v takzvaných civilizovaných spoločnostiach. Je tiež dôležité, aby o týchto veciach hovorili politici otvorene. Dôstojnosť ľudských bytostí musí byť stredobodom všetkých slobôd - či už ide o náboženskú slobodu, slobodu prejavu či právo nebyť zneužívaným.
 
Pred poslancami ste citovali bývalého generálneho tajomníka OSN Butrusa-Butrusa Gálího: "Sme rovnakí a zároveň odlišní." Čím sa vzájomne podobáme? Ako môže bežný občan EÚ podporiť myšlienku medzikultúrneho dialógu?
 
V minulosti som pracovala v jednej z najmenej privilegovaných oblastí spoločnosti a pre týchto ľudí je ich dôstojnosť rovnako dôležitá ako dôstojnosť tých, ktorí sú viac privilegovaní. Ak niekoho budete ponižovať, bez ohľadu na farbu pleti či náboženské presvedčenie tejto osoby, pocit, ktorý vyvoláte, je univerzálny. Takže v tomto sme rovnakí. Môžme sa však odlišovať našou vierou, našim prístupom k životu, našimi duchovnými myšlienkami. Takže v mnohých veciach sme rovnakí, no zároveň odlišní.
 
Európa je veľmi privilegovaný región a jej občania majú množstvo schopností. Občania musia byť v prvom rade lídrami svojho politického líderstva a nie naopak. Bežní občania sú tí, ktorí by mali ukazovať smer, predkladať správne modely správania sa aj v prípade, že to znamená prijať nepopulárne kroky. Pre občanov v Európe je to reálnejšie než inde vo svete.
 
Niekedy sa vraví, že konflikt je zaujímavý, zatiaľ čo harmónia je nudná. Ako presvedčiť médiá, aby medzikultúrnemu dialógu venovali toľko priestoru ako náboženským konfliktom?
 
Médiá ľuďom prinášajú to, čo ľudia chcú vidieť. Ak je v dialógu konflikt, médiá naň poukážu. Ak ide o nudný dialóg alebo o dialóg, kde si ľudia vzájomne držia chrbát, médiá to pravdepodobne neukážu.
 
Takže ste do budúcnosti optimistkou?
 
Som optimistkou, pretože kdekoľvek som bola, stretla som väčšinu ľudí ochotných žiť v rôznorodosti. Menšina si častokrát berie ostatných za rukojemníkov. Z tohto dôvodu si myslím, že keď vlády a tí, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku, pripravujú stratégie, musia vypočuť väčšinu, ktorá je proti násiliu, proti diskriminácii a náboženskému prenasledovaniu.
(Source: European Parliament)